Aké koreniny poznáme?

O koreninách sa veľa hovorí, bez správného výberu korenín sa ťažko dá uvariť dobré jedlá. Kvalita jedla tiež veľa súvisí s kvalitou ingrediencií a korenín. Ale viete, že vášmu zdraviu môže naozaj veľkú službu preukázať (dnes) už bežne používané korenie?

Karí (z angl. curry)

Karí je zmes viacerých druhov ostrého korenia, najmä indického pôvodu, používaná na prípravu pokrmov. Pôvodne to je tamilské označenie pokrmu, ktoré pripomína ragú, teda kúsky mäsa, ryby alebo zeleniny v omáčke, príloha je spravidla ryža; v tomto význame je pojem dnes rozšírený v celej Indii. Počas koloniálnej nadvlády však Briti začali tento pojem používať práve pre korenie, ktoré sa na prípravu tohto pokrmu používa. Keď sa toto korenie dostalo do Európy, ostalo toto nesprávne označenie.

V Indii a celej juhovýchodnej Ázii sa dodnes týmto pojmom rozumie iba pokrm, korenie sa označuje akomasálá (ako karí sa vyrába len pre export). Korenie, ktoré sa na prípravu týchto pokrmov používa, tedamasálá, je rozdielne od štátu k štátu, od oblasti k oblasti, dokonca aj od mesta k mestu (thajské karí, japonské karí, jamaiské karí a iné). Možno ho kúpiť pripravené v obchode, v zásade ako panazijské alebo globálne.  Zloženie je veľmi premenlivé, najčastejšie obsahuje kurkumu, čili, koriander, ďumbier, rascu,muškátový orech, škoricu, horčicu, grécke seno,bazalku, zeler, klinček - čiže potvrdzuje sa vyššie uvedené konštatovanie. Druhy karí sú napríklad žlté, massaman, zelené, červené, Khao, Kaeng a iné). Zázračnou zložkou kari je podľa vedcov predovšetkýmkurkuma (spôsobuje žltosť korenia). Vďačí za to právekurkumínu, ktorý pozitívne vplýva počas liečby rakoviny pažeráka (British Journal of Cancer). Vedci zistili, že likvidácia rakovinových buniek začína začína už 24 hodín po konzumácii kurkumínu. Pozitívny vplyv sa prejavil aj pri rakovine hrubého čreva, prsníkov, prostaty a pľúc.

Rozmarín 

Rozmarín je vždyzelený poloker z čeľade hluchavkovité. Pomenovanie rozmarín pochádza z latinského ros marinus v preklade ros - rosa, marinus - morský, čiže morská rosa. Rastie v južnej a strednej Európe, ako divorastúca bylina. Na Slovensku sa zvykne pestovať v záhradách a kvetináčoch. Zimu neznáša. Zbiera sa list (Folium rosmarine, Folium roris marini), ktorý sa strhá z odrezaných konárov a suší sa. Vo farmácii sa z nej pripravujú galenické prípravky (nálevy, liečivé čaje, masti, náplasti) a získava sa silica (Oleum rosmarini). Silica sa používa aj vo voňavkárskom a v kozmetickom priemysle (výroba kolínskej vody atď.) Čerstvé prúty bývajú odpradávna slávnostnou ozdobou svadobčanov. V príprave pokrmov sa používa ako korenina hlavne na ryby, pre svoju charakteristickú arómu. Listy obsahujú až 2% silice, triesloviny, živicu, horčinu a iné. Má ostrú, gáfrovú chuť a silnú aromatickú vôňu. Pokiaľ použijete pri príprave mäsa rozmarín, znížite tým množstvo rakovinotvorných látok (heterocyklické amíny), ktoré vznikajú pri varení. Ku tomuto záveru dospeli vedci a zverejnili ho v Journal of Food Science. Okrem toho rozmarín pomáha zvyšovať aktivitu detoxifikačných enzýmov a ich kladný vplyv pri rakovine prsníkov a kože.

Bazalka 

Bazalka je jednoročná liečivá rastlina z čeľade hluchavkovité. Má špecifickú intenzívnu vôňu. Ľudovo sa bazalke hovorí i basilika, prípadne bazalienka. Bazalka je medonosnou rastlinou, pre svoju bohatosť kvitnutia je veľmi cennou včelárskou rastlinou. Bazalka pôvodne pochádza z oblasti Indie, pestuje sa už od staroveku. Do Európy bola bazalka privezená v 16. storočí najmä ako okrasná rastlina. Bazalka je rastlina nenáročná na pestovanie, preto je veľmi vhodná na pestovanie v interiéri. Obľubuje teplé slnečné stanovištia chránené pred mrazom a vetrom. Bazalka sa používa ako korenina pridávaná do jedál, ďalej sa využíva i v lekárnictve a voňavkárstve. Sušené listy ako korenie do jedál alebo vo forme čaju podporujú trávenie. Najlepšie je spracovať bazalku hneď po odrezaní, v dobe krátko pred kvitnutím (v tomto období majú listy bazalky najintenzívnejšiu chuť i arómu). Listy bazalky sa pridávajú do šalátov, na ochutenie mäsa, či omáčok. Zaujímavým faktom je, že bazalka si i pri tepelnom spracovaní uchováva svoje liečivé schopnosti. Bazalka je odborníkmi odporúčaná ako prevencia rakoviny prsníkov. Vyplýva to z výskumu, ktorý si nechala spracovať American Associatiou for Cancer Research. Bazalka sa osvedčila v rannom štádiu rakoviny prsníkov, kedy spomaľovala bujnenie tumoru (ide však o bazalku posvätnú – ocimum sanctum – a nie u nás bežnejšie sa vyskytujúcu sa bazalku pravú (ocimum basilicum). Bazalka posvätná má výraznejšiu a ostrejšiu chuť. Priaznivý účinok má bazalka i pri nadmernom tvorení plynov, t. zn. nadúvaní. Dráždením žalúdočných žliaz vyvoláva bazalka zvýšenú chuť do jedla. Bazalka účinkuje i protizápalovo pri ochoreniach ústnej dutiny, má protikŕčový účinok pri chronickej bronchitíde s výrazným kašľom.

Chilli paprička  (kajenská paprika)

Chilli paprička je pestovateľná aj v našich podmienkach. Vedci z Nottingham University už před pár rokmi zistili, že kasaicín obsáhnutý v papričkách môže za určitých okolností zabíjať rakovinové bunky. Molekuly kapsaicínu sa dokážu naviazať na rakovinové bunky a odstartovat u nich samo deštrukčný proces. Ku zmenšeniu tumoru došlo v prípade rakoviny pľúc a slinivky. Ako prevencia sa osvedčili papričky aj u rakoviny žalúdka. Podľa vedeckých štúdii je však konzumácia papričiek nevhodná v počiatočnom štádiu melanómu, kapsaicín údajne rast kožných nádorov urýchľuje.

Rasca 

Rasca sú sušené semená rasce lúčnej (Carum carvi), jedna z najstarších korenín používaných v Európe. Jej použitie je doložené už v staroveku. Používa sa na korenenie chleba, zemiakov, mäsa, omáčok, šalátov a veľa ďalších jedál. Používa sa pri poruchách trávenia. Rasca mala výsostné miesto v medicíne Ázie, Európy aj Afriky. Používala sa najmä proti nadúvaniu, vysokému krvnému tlaku a na podporu činnosti obličiek. V roku 2009 vedci zistili, že rasca je veľmi silným antioxidantom a dosahuje zaujímavé výsledky v boji proti rakovine hrubého čreva, prsníkov a slinivky.

Ďumbier 

Ďumbier  sa používa sa do sladkých pokrmov a zaváranín, ale aj do zeleninových či mäsitých jedál ázijskej kuchyne. Takisto je výborný do osviežujúcich nápojov. Výborný pomocník pri nevoľnosti pri cestovaní – stačí kúsok na žuvanie. Čerstvý ďumbier (ľudovo nazývaný zázvor) je štipľavé korenie, pôsobí otepľujúco a je základnou prísadou ázijskej kuchyne. Koreň si zaslúži väčšiu pozornosť než byľ, keďže sa používa najmä podzemná časť tejto tropickej rastliny. Hoci si ďumbier zachováva väčšinu svojich liečivých vlastností aj v sušenom stave, na použitie v kuchyni je oveľa lepší čerstvý. Vedecký výskum potvrdil, že je použitie koreňa pri funkčných poruchách žalúdkovo - črevného traktu, ako aj na liečenie kinetózy. Keďže podporuje vylučovanie slín, využíva sa aj na podporu chuti do jedla, kašli a prechladnutiach. Ďumbier by do svojho jedálnička mali zaradiť najmä ženy. Podľa vedeckých výskumov (University of Michigan Comprehensive Cancer Center) je ďumbier nedostihnuteľným prostriedkom v prevencii boja s rakovinou vaječníkov. Dokáže nie len účinne zabrániť rozvoju, ale aj spomaliť rýchlosť rakovinového bujnenia.

Škorica 

Škorica v ľudovom liečiteľstve sa aplikuje ako mierne afrodiziakum, zmiešané s vanilkou, mandľami a žeň - šeňom. Podáva sa pri tráviacich ťažkostiach spojených s nadúvaním a kolikami, počas chrípky a prechladnutí. Nie je zanedbateľný aj účinok antibakteriálny a antivírusový. V čínskej a indickej medicíne sa podáva pri pečeňových a žalúdočných problémoch. Škorica nie len že pôsobí preventívne proti rakovine, ale navyše potláča rakovinové bujnenie (blokuje novotvorbu krvných kapilár, ktoré dodávajú tumoru živiny a kyslík nutné k jeho rastu (angiogenéza)) – v zdravom normálnom prípade však zabezpečuje vývin nových ciev, hrá dôležitú úlohu pri normálnych procesoch ako vývin embrya a placenty, menštruácia a hojenie rán. Škorica patrí medzi najstaršie korenie v ľudskej histórii. Zmienka je v aj Biblii. Škorica je cenená najmä pre svoj obsah polyfenolov (ak by ste porovnali rovnakú hmotnosť čučoriedok a škorice – škorica ich má dvadsaťpäťkrát viac).

Zdroj: http://ona.idnes.cz; Synková, H.; ilustr. Delevová I.Poznání Olomouc ČR, 2010